Záplavy a povodne ohrozujú takmer tri štvrtiny povrchu súše. Za ich hlavnú príčinu bývajú považované klimatické javy (anomálne zrážky, rýchle topenie snehu a ľadu apod.). Vodný živel, nech už je akéhokoľvek pôvodu, môže však katastroficky pôsobiť len tam, kde geologické procesy vytvorili podmienky na vznik mimoriadnych vodných prívalov. Tie sú najmä na morskom pobreží, v údolných nivách riek a v blízkosti ľadovcov, a čoraz častejšie aj tam, kde vhodné podmienky vytvorili ľudia, t. j. antropogénne procesy. Touto prácou sa pokúsime podať prehľad súčasných znalostí o príčinách vzniku záplav a povodní a ich dôsledkoch.