Presne v tomto poradí: 40 dní pěšky do Jeruzaléma, Pěšky mezi buddhisty a komunisty a Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii.

Všetky jeho romány, ale rozhodne nepredstavujú klasické cestopisy na aké sme zvyknutí – teda jednotlivé kapitoly neobsahujú žiadne dlhosiahle opisy prírodných scenérií ani podrobné tipy a rady čo by alternatívne bolo potrebné, ak by sa niekto rozhodol vydať napešo po Ziburových stopách. Autorovou silnou zbraňou sú najmä opisy (často tragikomické) životných osudov miestnych obyvateľov. Zibura ich nevidí spoza ružových okuliarov, ale in-natura a tak sa k tomu aj stavia.  Práve rôzne často viac menej náhodilé stretnutia počas putovania šírou krajinou sa javia na prvý pohľad ako iba akási náhodná kulisa, ale opak je pravdou. Každý jedinec v knihách spomenutý je špecifický a zaujímavý a predstavuje obrovský potenciál  pre rozvinutie autorových rozprávačských a hlavne improvizačných schopností, ktoré sa snaží na každej ďalšej stránke vylepšovať a precizovať. Práve osudy ľudí sú hnacím motorom všetkých románov.  Normálny, (ale to zdôrazňujem v dobrom zmysle slova s ohľadom na Ziburove schopnosti sa vrhať do každého dobrodružstva zásadne rovno po hlave) cestovateľ by autorove eskapády zaručene živý a zdravý neprežil a z jeho zážitkov by nielenže nevznikol v budúcnosti žiaden hodnotný cestopis, ale by sa iste ešte doteraz liečil v miestnej nemocnici alebo u liečiteľov v zapadnutej chyži niekde uprostred nedostupnej džungle.

To však, ale nie je prípad Láďu Ziburu, pretože pri čítaní jeho príbehov a dobrodružstiev máte stále na mysli množstvo otázok: myslí to /s nami/ vážne, to ako naozaj?, fakt sa toto spýtal? Na autorov osobitý humor a pohľad na svet si treba zvyknúť a je nutné podotknúť, že s každou ďalšou knižkou sa Láďa zlepšuje a dozrieva ako dobré odležané vínko v sude. Ak ste mali po prečítaní prvých troch knižiek dojem, že svoje „peškopisy“ (ktoré vyšli aj v súbornom trojzväzku) bude rozširovať o ďalšie pešochodecké zážitky, tak ste sa trošku, no dobre dosť poriadne zmýlili. Autor, ročník 1992, (teda dá sa ešte povedať federálne dieťa) od svojej prvotiny, ktorá vyšla v roku 2015 nielen nabral životné skúsenosti a nadhľad, ale sa zároveň rozhodol dosť razantne zmeniť spôsob prechodu z miesta A do miesta B. Je pravdou, že stopom alebo autom je to všetko rýchlejšie, ešte farebnejšie a v prípade Láďu sa dá povedať aj o trošku viacej dobrodružnejšie a napínavejšie.

V Prázdninách v Evropě prejdeme s autorom stopom cez Poľsko, pobaltské štáty až za polárny kruh. V druhej časti sarkastickým humorom prepleteného románopisu zase navštívime horúci juh Európy, pričom štartujeme z Grécka a postupne navštívime divoký a rázovitý Balkán až sa cez Zakarpatskú Ukrajinu voľne presunieme do autorovho cieľa – metropole Moravy. Vo svojom poslednom románe Prázdniny v Česku môžeme v dobe covidovej a postcovidovej objavovať skutočne skryté zákutia moravských luhov a hájov, kam bežná noha turistu nevkročí a objavujeme skrytý mikrosvet ľudí a ich osudy tentokrát z paluby (…) motorového vozidla značky Nissan Cube, ktoré by si asi (a to znovu zdôrazňujem zo všetkou úctou a vzdaním holdu k autorovi) asi bežný motorista nekúpil. Ale Zibura je všetkým len nie tuctovým motoristom. Osobne sa mi práve Prázdniny v Česku zo všetkých Ládikových cestorománopisov páčili najsamviac. Viaceré lokality som osobne navštívil (niektoré aj opakovane), ale znovu a znovu som zisťoval ako málo my Česi a Slováci poznáme svoju rodnú vlasť. Ziburove meno a jeho knižky autora preslávili doma aj v zahraničí, čo mu pomáha otvárať dvere aj do povestných trinástych komnát, (nielen obydlí ale častokrát aj duší), kam by sa tuctový turista nedostal. Toto dáva jeho knihám pridanú hodnotu exkluzivity a jedinečnosti. Oba jeho posledné romány sú akoby balzamom na dušu v súčasnej uponáhľanej pretechnizovanej dobe a dávajú množstvo námetov na premýšľanie ako do budúcnosti naložiť so svojím životným osudom. Preto sa už teraz teším na ďalšiu autorovu publikáciu.

Související knihy

Zibura, Ladislav

Kniha Zlín, 2021

Zibura, Ladislav

BizBooks, 2019