Doba, na ktorú mnohí spomínajú s nádychom nostalgie a tiež s trpkým pocitom, že ich niekto tajomný skrytý v úzadí kapitálne napálil – že sa v podstate nič podstatné nezmenilo. ŠtBáci veľmi rýchlo prevliekli kabáty a stali sa prvými privatizérmi, doslovne bez referenda sa rozpadla republika a k moci sa často dostali bývalí veksláci a podvodníci.
Mark Baker nás na 237 stranách prevedie onou pohnutou dobou 80. a 90. rokov minulého storočia s vycibreným perom literáta a tak sa môžeme vrátiť do oných čias, keď o každej ceste na západ rozhodovala všemocná okresná správa ŠtB a výjazdná doložka bola vysnívanou vstupenkou, ktorú získali nemnohí.
Autobiografické spomienky začínajú rokom 1982, kedy bol ešte pevne pri moci generálny tajomník ÚV KSSZ Jurij Andropov a studená vojna práve vstupovala do novej fázy a kolotoče zbrojenia sa opätovne roztáčali na jednej aj druhej strane barikády na plné obrátky. Ronald Regan o rok neskôr celému svetu oznámil, že je treba urobiť všetko preto, aby sa zlikvidovala „ríša zla“ – rozumej ZSSR – a začal veľkolepý projekt tzv. hviezdnych vojen.
Koho by vôbec napadlo ísť v tejto pohnutej dobe, kde sa nevedelo, čo bude zajtra, s červeným Fordom Escort krížom-krážom za železnú oponu? Žiadať o vstupné víza v opačnom garde do Maďarska (MĽR), Rumunska (RSR), Bulharska (BĽR) a Juhoslávie (SZRJ) si žiadalo mnoho úsilia ale výsledok sa dostavil. Márne boli pokusy prehovoriť štvoricu od tejto cesty, ktorú si predstavovali ako krásny dobrodružný výlet. Baker sa v knihe ukazuje ako rodený rozprávač a všíma si po ceste-neceste rôzne nuansy, ktoré bežnému turistovi unikajú. Takto vznikla unikátna cestovateľsko-politologická spomienka. To, čo sa našincovi zdá normálne (v obchodoch nebolo nič, ale rady sa aj tak tvorily) nad tým Američan, odchovaný na fastfoodoch iba v nemom úžase krúti hlavou. Že vôbec Rumunsko fungovalo ako štát, nad tým sa Baker viackrát zamýšľa. My Východoeurópania, ale vieme, že v skutočnosti sa iba stačilo tváriť, že niečo napreduje, aj napriek tomu, že v skutočnosti to bola iba ilúzia fungovania beztriednej spoločnosti.
Nosnou časťou Bakerových spomienok je jeho „pražský pobyt“, ktorý začal v roku 1984, keď sa prvý krát objavil v Československu – šokom pre neho bola povinná registrácia v kancelárií Čedoku, kde si musel zaobstarať hotelovú izbu. Postupne sa autor oboznamuje s realitou fungovania vtedajšieho ČSSR. Sprievodcom mu je samozrejme agent ŠtB, ktorý ho má 24 hodín pod kontrolou. V hotelovej izbe neslávne známeho hotela Intercontinental má zaručene odposluch, v bare ho pri drinku perfektnou angličtinou balia „študentky“ právnickej fakulty s tým, že mu sľubujú všetko možné, len aby z neho vytiahli informácie.
Ak sa mnohým čitateľom bude zdať Baker v mnohom naivný, nech si je vedomý, že tento „obyčajný“ Američan si myslel o našich občanov len to dobré, ale žiaľ všemocná trojpísmenková organizácia ho od prvého vstupu a prechodu štátnej hranice považovala za „agenta CIA“ a tak k nemu pristupovala. Niet sa čomu čudovať – Američan chce poznávať krásy našej krajiny? Iste, je to určite špión a preto ho treba dôkladne preveriť.
Celá spomienková kniha sa číta doslovne jedným dychom – Baker toho zažil skutočne veľa – navštívil aj slávne JRD Slušovice, známe ako „socialistický zázrak“, bavil sa s riaditeľmi PZO (pre tých mladších – išlo o podniky zahraničného obchodu, cez ktoré sa obchodovalo s kapitalistickou cudzinou – všetky boli samozrejme pod kuratelou KSČ a ŠtB).
Keď požiadal o rozhovor „guru“ kupónovej privatizácie (spomínate na slávny výrok: „istota desaťnásobku“, teda desaťnásobnú návratnosť tisíc korún, s ktorou Viktor Kožený poblúznil státisíce občanov) tento mu obratom vyhovel a požičal mu svoje pero, pretože to vlastné Baker tesne pred rozhovorom stratil.
Pri mnohých autorových spomienkach nám aj tuhne krv v žilách, veď ocitnúť sa na kruhovom objazde na okraji Bukurešti v roku 1990, obkľúčený rozzúrenými baníkmi (rozumej agentami zrušenej tajnej polície Securitate), ktorý železnými tyčami mlátili a likvidovali nevinných študentov na príkaz vtedajšieho „demokratického“ prezidenta Iona Iliesca. Vyviaznuť z tejto situácie bez skriveného vlásku, to si vyžadovalo nielen pevné nervy, ale aj množstvo odvahy a dôvtipu, ktorý autorovi rozhodne nechýbal.
Baker nás na každej strane svojej autobiografie presviedča o tom, že nestačí iba stroho dokumentovať udalosti, ktoré sa valili ako cunami, ale na každú situáciu sa treba pozerať cez konkrétne osoby, ktoré „boli pri tom“. Autor v týchto hýbateľoch deja – vidí prevažne to dobré – či už počas nežnej revolúcie, pri spracovaní takmer prvého cudzojazyčného sprievodcu po ČSSR, pri založení dnes už kultového kníhkupectva Globe v Prahe, alebo naopak pri smutnom rozpade krajiny, ktorú považuje za svoju druhú vlasť.
Kto sa zaujíma o našu nedávnu históriu, a chce si osviežiť pamäť a pozrieť sa na udalosti, ktoré zažil sám na vlastnej koži, inými trochu neortodoxnými očami amerického novinára, z druhej strany barikády tak tomu je určená spomienková kniha Marka Bakera.
Sú to vskutku originálne spomienky, na onú zvláštnu, ba priam magickú dobu, kedy bolo všetko možné a vyzeralo to tak nádejne. Koho zaujíma čo to viac o autorovi nech sa mrkne očkom aj na jeho web: https://markbakerprague.com/

Související knihy

Baker, Mark

CPress, 2021