Vo voľnom pokračovaní autor navštívil celkovo 8 solitérov, z toho šesť mužov a dve ženy. Každý príbeh je precítený osobným autorovým zmyslom pre humor. Skrátka z každej stránky tejto hodnotnej knihy je vidieť  a cítiť medzi riadkami, že sa mnohým samotárom dostal doslovne pod kožu.

A títo sa v rozhovoroch neskutočne úprimne rozrozprávali o veciach, ktoré patria do ich pomyselnej trinástej komnaty.  Môžeme s nimi v duchu nesúhlasiť, mať na vec iný a „racionálny“ názor podporený životom v civilizácií, ale pri konečnom zúčtovaní môžeme len veľmi obtiažne tvrdiť, že by sme niečo podobné chceli reálne zažiť. V snehu, daždi, vetre, v maringotke, starej vetrieske na samote bez vody, elektriny a novodobej závislosti – mobilného signálu, ktorý aj napriek reklamám českých operátorov vraj pokrýva 98% územia našich luhov a hájov.

Aleš Palán sa ale dostal na oné zvyšné 2% neprebádané bohom zabudnuté územia, na miesta kde sa zdržujú títo zvláštni ľudkovia, ktorí ako keby ani nepatrili do tejto uponáhľanej doby, pretože ich nezaujímajú bežné starosti väčšinovej spoločnosti – do práce chodia na svoju záhradu, k svojmu dobytku, k svojim najbližším druhom, ktorý ich verne sprevádzajú a dávajú im silu do života. Charakterizuje ich živelnosť, láska k prírode, ktorú si nadovšetko vážia, pretože tá im neodpustí ani jednu chybičku.

Veru,  keď sa nespútaný vietor, krutá až za nechty zachádzajúca zima oprie do ich často chatrných obydlí, spytujú si svoje svedomie a dávajú si nástojčivú otázku: Bolo mi toto všetko k životu treba? Práve odpoveď na túto rečnícku otázku všetkých spojuje – ona mystická úcta k všetkému živému a neživému – k zvieratám, ročným obdobiam a nočnej oblohe posiatej tisíckami žiariacich hviezd. Samotári sú vo svojej podstate veľmi  kritickí k „mainstreamovej konzumnej spoločnosti“.

Vadí im intenzívne poľnohospodárstvo, všímajú si ubúdanie zrážok a ešte citlivejšie ako „ľudia v mestách“ vnímajú vysychanie korýt potokov a riek, a to čo my nazývame moderne „boj s globálnym otepľovaním“ si oni uvedomili dávno. Snažia sa preto svoje príbytky budovať maximálne šetrne k prírode, pijú čistú ľadovú „ekologickú“ vodu priamo z horských žriediel a studničiek, jedia iba to, čo si dopestujú vo svojich „bio záhradkách“ a konzumujú výlučne stravu z domáceho „bio chovu“.

Ak si myslíte, že život na samote je záhaľka, ste na úplnom omyle. Aleš Palán a jeho kolegyňa Johana Pošová Vás presvedčia v nádherných umelecky stvárnených fotografiách, že samotári sa neustále pohybujú, chodia s dobytkom na pastviny, okopávajú záhradku, kosia lúky a doslovne majú tak nabitý program,  ako keby robili top manažérov v nejakej nadnárodnej spoločnosti.

Titul Jako v nebi, jenže jinak si nerobí nárok byť radcom na všetky neduhy modernej uponáhľanej a pretechnizovanej spoločnosti. O to sa ani Aleš Palán nesnaží, chce podať zrozumiteľným spôsobom osem obyčajných ľudských príbehov osôb – samotárov, ktorí sa rozhodli žiť mimo väčšinovej spoločnosti a voľne parafrázujúc jedného z nich „ako v nebi ibaže trošku inak“.  Kniha rozhovorov dáva na 400 stranách nahliadnuť za oponu všedných dní do „kuchyne“ a „spálne“ ľudí, ktorí sa rozhodli zmeniť konvenčný životný štýl a nahradili ho životom na samote. Niektorí pociťujú okrem fyzického odlúčenia aj doslovnú samotu vo svojej duši a snažia sa nájsť odpoveď na večnú otázku, či má život zmysel. Väčšina z nich dochádza k jednoznačnému názoru, že tento spôsob života, ktorý si dobrovoľne vybrali je pre nich to pravé a vyhovujúce a nemenili by to s ničím iným.

Ešte dlho po zatvorení tejto unikátnej publikácie ostáva čitateľovi neopísateľný „pokoj v duši“, ktorý mu navodili umne podané rozhovory s ľuďmi, ktorí nie sú celebritami, ale obyčajnými, jednoduchými jedincami. Rozhodli sa žiť inak, byť doslovne v „styku“ moderne povedané „online“ s divokou a často nespútanou prírodou. Každodenne od svitu až do mrku sa dotýkajú jej jemného pradiva a siahajú do jej útrob, aby z nej čerpali obrovské množstvo informácií, ktoré tento jedinečný ekosystém poskytuje. Preto si osobne samotárov a ľudí, ktorí sa rozhodli žiť inak ako ostatní vážim a obdivujem ich zároveň. Byť nad vecou, žiť mimo systém a prežiť, to si v dnešnej dobe vyžaduje mať neskutočne dobré srdce a otvorenú myseľ. Nie všetci to ale dokážeme.

Artúr Soldán, autor, je tramp, ktorý často prespáva pod širákom vo voľnej prírode.

Související knihy

Palán, Aleš – Pošová, Johana

Prostor, 2019