David Grann je českému a slovenskému čitateľovi známy z dobrodružného cestopisu: Ztracené město v Amazonii (vyšlo v roku 2010), kde autor detailne spracoval osudovúvýpravu Harrisona Fawcetta, ktorý hľadal bájne amazonské mesto „Z“. Ani v poslednom titule (anglicky pod názvom: Killers of the Flower Moon) nás Grann nenechal na pochybách, že je to naslovovzatý investigatívny novinár, ktorý čitateľom predstavil unikátny až desivý príbeh, ktorý ležal roky zapadnutý v archívoch. Pôvodné anglické vydanie vyšlo ešte v roku 2017 a stalo sa hneď po vydaní bestsellerom.

Od prvej až po poslednú stranu, keď budete knihu Krvavé prachy čítať, sa Vám v mysli vynorí myšlienka, či ide o majstrovsky napísaný thriller z oblasti literatúry faktu alebo naopak autenticky napísaný detektívny príbeh, ktorý opisuje skutočné udalosti, ktoré sa síce stali pred viac ako sto rokmi, ale sú aktuálne a presne sa hodia do dnešného uponáhľaného a pretechnizovaného sveta. Grann skĺbil obe formy do jedného veľmi podareného celku, ktorý sa číta skutočne jedným dychom.

Pri čítaní tejto historickej detektívky veľmi rýchlo zabudnete na slávne filmové spracovanie románov Karla Maya. Nevyskytujú sa tu totiž žiadne wigwamy, kone a pueblá. Osagovia totiž patrilizačiatkom 20-tych rokov minulého storočiak jedným z najbohatších ľudí vo vtedajších Spojených štátoch. Čo v štátoch, oni sa stali najbohatšími ľuďmi na celom svete – nestavali si obyčajné domy, ale obrovské viacgeneračné vily. Hovorilo sa, že zatiaľ čo každý desiaty Američan má auto, jeden Indián ich mal v garážach desať. Vlastnili súkromné vlaky a lietadlá. Mali biele služobníctvo, komorníkova chyžné. Všetci členovia kmeňa boli takí bohatí, že tie peniaze nemohli za svoj život ani minúť. Karta sa obrátila a v okolí mesta Pawhuska sa začalo hovoriť, že zobrať si indiánku z miestneho kmeňa Osagov, sa stalo pre bielych tým najväčším ternom.
Ale spočiatku to vyzeralo úplne inak – v pustej Oklahome, kde sa vyskytovali najmä skaly a nehostinná préria sa toho veľmi neurodilo a veru bolo to územie, kde sa len tak niekto z bielych nehrnul. Aj z tohto dôvodu washingtonská vláda súhlasila s odkúpením „bezcenných parciel a celých území“. Ale Osagovia si stanovili jednu zásadnú podmienku pri kúpe pozemkov – a ako sa hovorí diabol je ukrytý v detaile – do zmlúv si presadili klauzulu, že všetky nadzemné a podzemné zdroje, ktoré by sa v budúcnosti v pôde vyskytovali, budú výlučne ich kmeňovým majetkom. Až potom zmluvy slávnostne podpísali. A čo čert nechcel, práve začiatkom 20teho storočia sa na dovtedy bezcennej oklahomskej pôde objavili gigantické zásoby čierneho zlata, o ktorých sa doposiaľ nikomu ani v tých najtajnejších snoch nezdalo. Osagovia ale nemali záujem o ťažbu, ale o predaj a prenájomdoposiaľ bezcenných pozemkov. Ceny vzrástli do astronomických súm a raketovo stúpali, až dosiahli sumu milión dolárov za pozemok. Indiánov bolo okolo tritisíc (jedna česká alebo slovenská dedinka) a každý z kmeňa Osagov ich vlastnil niekoľko.

A ako to už v správnej detektívke býva, tam kde je veľké bohatstvo sa takmer ihneď zlietnu krvilačné supy, ktoré si začínajú pýtať svoj „diel“ na zisku. Začínajú sa objavovať prvé vraždy, indiáni miznú, federálne úrady sú nečinné, všetko sa zametá pod koberec a ak sa niekde objaví akýkoľvek svedok, ktorý by poukázal na skutočných vrahov, ktorí sa regrutovali z bieleho väčšinového obyvateľstva bol ihneď odstránený. Počet mŕtvych Osagov dosiahol neskutočné číslo 600 obetí (…). Kam až siahala túžba po bohatstve a mamone ešte väčšieho zisku? Grann bez príkras odhaľuje úplne inú tvár Ameriky, než na akú sme zvyknutí. Všetko je inak, než ste sa učili na hodinách dejepisu – tí dobrí, sú v našom príbehu super bohatí indiáni, a tí skrz naskrz zlí mocou a peniazmi posadnutí vrahovia sú chudobní bieli kolonizátori. V knihe sa objavuje divoký západ so všetkými kladmi aj zápormi. Ako na filmovom plátne sa v rýchlom deji striedajú skorumpovaní miestni šerifovia, pištoľníci, vrahovia, prostitútky a tiež hŕstka tých, ktorí sa snažia dopátrať skutočnej pravdy. Títo kovboji budú neskôr tvoriť budúci základ všemocnej FBI. Platia tu vôbec nejaké pravidlá? Z nadsázkou môžeme povedať, že vyhrávajú práve tí, ktorí rýchlejšie tasia kolty a poznajú ľudí na správnych miestach.

Grann opisuje všetko bez pozlátky a patosu s chirurgickou presnosťou. Jeho skvelý fabulačne vystavaný príbeh je taktiež historickou a sociologickou sondou do vtedajšieho amerického „zlatého sna“ – indiáni sú totiž natoľko bohatí, že podľa bielych nevedia s peniazmi riadne hospodáriť, tak im nanútime opatrovníkov, aby sme ich čím skôr asimilovali. Chceme od nich, aby dávali deti do škôl, ale zámerne bránime tomu, aby sa dostali do tých najprestížnejších. Bolo vôbec toto možné?
Veru po prečítaní tejto strhujúcej knihy Vám ostane v pozadí veľmi ťažko opísateľný zlý pocit, že toto všetko sa už niekde raz stalo a nie práve nedávno a bolo to omnoho bližšie než si dokážete predstaviť. Skorumpovaná moc, vraždy, boj o moc a peniaze trvá aj po 100 rokoch, len hlavní aktéri sa nepatrne zmenili a namiesto koltov a vyhadzovania ľudí z vlakov riešia veci pri počítačoch a v klimatizovaných miestnostiach.

Preto s veľkým záujmom sledujem práve aktuálny boj Siuxov s Trumpovou administratívou, ktorá sa snaží presadiť výstavbu ropovodu Dakota Access za 3,8 miliardy dolárov cez posvätné indiánske územia v Severnej Dakote, kde sú pochovaní ich predkovia a pri výstavbe môže prísť k ohrozeniu zdrojov pitnej vody. Aj tento nerovný súboj Dávida s Goliášom dokazuje, že bojovať za ideály a vlastné práva spojené s ochranou prírody má význam aj v súčasnosti.

Související knihy

Grann, David

Leda, 2019