Drámu, ktorá sa skončila neslávnym Mníchovom a následným rozbitím Československa, ale ešte nikto nepopísal tak dokonale ako poľský historik Piotr Majewski vo svojej novej knihe, ktorá pripomína skôr thriller než klasickú literatúru faktu. Rieši v ňom aj to, na čo sa doposiaľ domáci historici nezamerali – ony povestné a nezodpovedané otázky, či mohli vrcholoví československí politici urobiť niečo inak, aby zvrátili osudové kormidlo dejín.
Autor sa reportážnym štýlom snaží vykresliť dobovú atmosféru a celkom výstižnými, niekedy až priveľmi žurnalistickými charakteristikami priblížiť hlavných aktérov udalostí. Je to len na osoh, pretože historické postavy čitateľovi doslova ožívajú pred očami ako ľudia z mäsa a kostí, bez nadnesenosti a zbytočného pátosu. Kniha sa skladá z veľmi krátkych kapitoliek, z ktorých sa každá venuje jednému dňu na nejakom mieste. Čím bližšie je deň Mníchova, tým viac je výklad „deň po dni“ alebo aj „hodinu po hodine“.
Autor chce ukázať mníchovskú krízu vo všetkých súvislostiach, „prepojiť rôzne, doteraz roztrúsené fakty toho istého príbehu“ a „ukázať širšie pozadie Mníchova“. V Poľsku je podľa neho povedomie o Mníchove dosť povrchné, túto medzeru sa tak snaží aspoň čiastočne zaceliť svojou knihou, ktorá bola v Poľsku pri svojom vydaní veľmi dobre hodnotená (v roku 2020 nominovaná na cenu NIKE, čo je najprestížnejšie ocenenie v poľskej literatúre).
Autor sa snaží zobrazovať popredné osobnosti prvorepublikovej československej politiky bez príkras a servítok pred ústami. Dalo by sa so zveličením a možno aj veľmi blízko pravde iba lakonicky skonštatovať, že pozitívne postavy sa v tomto dramatickom zápase o dejinnú podobu nášho mladého, sotva teenagerského štátu hľadajú (či už na strane „tých zlých“ – Nemcov a ich povestnej piatej kolóny v podobe Sudetonemeckej strany (SdP), alebo aj na strane „dobrých“ – teda československých politikov) len veľmi obťažne. Bola republika iba chorým prvkom versaillského systému? Chovala sa ona štátotvorná, umelo
vytvorená československá národnosť k svojim menšinám, ktoré v skutočnosti boli v niektorých miestach viac než väčšinou, v súlade s medzinárodným právom a vnútroštátnymi zákonmi? Inak to vnímali politici v Strakovej akadémii a úplne odlišne obyčajní Nemci žijúci v pohraničí, ktorí ani nutne nemuseli sympatizovať s Hitlerom a jeho politikou.
Prvorepubliková politika, a to naprieč celým jej spektrom, bola totiž onou povestnou stokou intríg, tak prešpikovanou podvodmi, škandálmi a zákulisnými dohodami, že sa tu len ojedinele mihol ten či onen politik, ktorý sa snažil nastaviť latku pomyselne vyššie s cieľom nájsť akúsi formu modusu vivendi pre taviaci kotol národností, ktorými bolo Československo zahltené.
Nad všetkými ale o hlavu prečnieva Edvard Beneš, prezident, ktorého medziiným charakterizuje okrídlená fráza „Mám svůj plán – aeroplán“. Chladný pragmatik, ktorý vnímal politiku „vedecky“, si v tom čase myslel, že nás spojenci nenechajú bez pomoci vykrvácať. Čítal dobre vyjadrenia západných štátnikov? Alebo skôr iba kalkuloval a v rozhodujúcej chvíli zdupkal z boja, aby sa o šesť rokov víťazne vrátil ako podporovateľ Sovietskeho zväzu a Stalina?
Benešovu argumentáciu však Briti aj Francúzi odvrhli a nakoniec sa s Hitlerom a Mussolinim dohodli v Mníchove – na úkor Československa. Jeho vláda stála pred rozhodnutím, ako sa k tomuto ultimátu postaviť.

„Na rokovaní vlády generáli vykreslili strategickú situáciu štátu v najčernejších farbách. Ako prvý hovoril Surový, po ňom sa ujali slová Krejčí a Husárek. Všetci traja svorne konštatovali, že neexistuje žiadna šanca ubrániť sa.“

Je to teda jeden z mnohých mýtov spojených s rokom 1938, že velitelia československej armády boli proti kapitulácii. To, rovnako ako celú zápletku tohto dramatického roka, Majewski približuje nesmiernepútavo a zasvätene. Čitateľ má dojem, ako keby sa nachádzal v povestnom strede týchto udalostí a mohol priamo v miestnosti počúvať rozhovory, ktoré menili chod dejín.
Spoliehali sme sa na Malú dohodu, ktorá ale reálne nefungovala, na Sovietov, s ktorými sme nemali priamu hranicu a ich pomoc bola naviac naviazaná na pomoc Francúzov. Svoju povestnú hodinu slávy zažila aj Slovenská ľudová strana, ktorá „zavetrila“ slabosť Prahy a preto jej čelní predstavitelia oprášili starú známu vec – pokus o autonómiu. Síce v podstate stále hovorili o autonómii, ale mysleli tým samostatnosť. Vyznať sa v tomto burcujúcom virvare, kde sa udalosti od januára do septembra 1938 valili na obyčajných ľudí zo všetkých strán, a to často vo forme „fake news“, bolo nad ľudský pochop.
Obsiahla publikácia (464 strán) v samotnom závere obsahuje podrobný zoznam citovaných archívnych materiálov, použitej literatúry a tiež obligatórny menný register, v ktorom sa dajú poľahky dohľadať hlavní „hráči“ príbehu s tragickým koncom. Z pohľadu domáceho čitateľa je veľmi poučné pozrieť sa na Mníchov a jeho zákulisie pohľadom autora z krajiny, ktorá „mníchovskou traumou“ netrpí. Majewski našiel skvelú formu, ako tento príbeh, ktorého neslávny koniec vie každý čitateľ zo stránok dejín (o nás bez nás), prerozprávať formou detektívneho príbehu. Je preto obdivuhodné, že na téme, ktorá bola zdanlivo na prvý pohľad prebádaná od A po Z, dokáže stále niečo nové a podnetné objavovať.

Kdy vypukne válka? 1938. Studie o krizi Vydvateľstvo: Academia, Praha 2022 (dotlač 2024), preklad: Markéta Páralová Tardy, originál: Kiedy wybuchnie wojna?

Související knihy

Majewski, Piotr M.

Academia, 2022