Tento je českým a slovenským čitateľom známy aj z predošlých diel mapujúcich búrlivé a na rozhodujúce dejinné udalosti bohaté územie, ktoré sa v minulosti nazývalo Juhosláviou. Jože Pirjevec je v našich končinách už etablovaným autorom na poli literatúry faktu, pričom v českom preklade vyšlo v roku 2000 v Argu jeho dielo „Jugoslávie 1918–1992“.
Už v tejto publikácii bola faktografická latka a vyváženosť celého diela nastavená veľmi vysoko a publikácia spĺňala (azda okrem zhusteného opisu a výkladu rokov 1991–1992, keď sa celá zmieňovaná balkánska oblasť ocitla v bratovražednom konflikte) všetky, aj tie najnáročnejšie kritériá, aké si má stanoviť každý historik, ktorý chce zmapovať dejiny Balkánu.
Kto sa na tento neľahký krok odhodlá, sa razom ocitá na veľmi tenkom ľade a veľa vecí zrazu vidí chorvátskymi, srbskými alebo bosniackymi očami, čo však o Pirjevcovej tvorbe nemožno povedať, pretože práveon sa snaží absolútne objektívne zmapovať dejiny Juhoslávie.
Pokus o systematické spracovanie post-titovských rokov urobil aj bývalý minister zahraničných vecí SFRJ a posledný „prezident“ Juhoslávie Raif Dizdarević vo svojej spomienkovej publikácii: „Od smrti Tita do smrti Jugoslávie“, Praha, vydavateľstvo Jan Vašuts.r.o., 2002. Táto publikácia sa snažila obsiahnuť politické konflikty vo vládnucej komunistickej strane, zaoberala sa tiež hospodárskymi problémami Juhoslávie, zahraničnou politikou a následne etnickými konfliktmi a politickým separatizmom v jednotlivých častiach Juhoslávie. Bola však písaná vedúcim predstaviteľom vtedajšieho vedenia rotujúceho predsedníctva SFRJ a vykazovala na viacerých miestach veľkú mieru subjektívnych hodnotení autora, čo mu však nemožno vytýkať, pretože bol jedným z tých jugonostalgikov, pričom za každú cenu presadzoval známe titovské heslo o bratstve a jednote juhoslovanských národov a jasne sa vymedzoval proti extrémistickým a odstredivým tendenciám silnejúcim v jednotlivých zväzových republikách.
Pirjevec však vo svojej 824stranovej publikácii, ktorá váži takmer 2 kg, podáva prvý ucelený pohľad na osobnosť J. B. Tita a jeho najbližších spolupracovníkov, ktorí kreovali moderné dejiny novodobej Juhoslávie.
Dalo by sa bez zveličenia povedať a Pirjevec nás v tomto názore iba utvrdzuje, že J. B. Tito zanechal nezmazateľnú, ale aj veľmi kontroverznú stopu v dejinách juhoslovanských krajín. Ním vedený štát počas studenej vojny šikovne ťažil zo súperenia Západu a Východu a Titov režim tiež dokázal držať na uzde pod pokrievkou bublajúce etnické napätie. Keď doživotný prezident komunistickej Juhoslávie v máji 1980 vo svojich 88 nedožitých rokoch po dlhej chorobe zomrel, začalo sa ale jeho životné dielo rúcať ako domček z karát. Autor čerpal informácie z odtajnených častí archívov jednotlivých juhoslovanských republík, a tiež počas krátkeho „jarného odmäku“ otvorených archívov moskovských v čase vlády B. Jeľcina.
Pirjevec je tiež prvý historik, ktorý detailne prebádal aj Titovu nezmazateľnú stopu v medzinárodno-oslobodzovacom hnutí tretích krajín, ktorých bola Juhoslávia lídrom, nevynechajúc ani čiastočne otvorené washingtonské archívy. Detailne mapuje Titov životný osud od jeho narodenia v chorvátskej dedinke Kumrovec až po jeho skon v roku 1980 v slovinskej Ľubľane. Kniha sa tiež zaoberá veľmi podrobne aj Titovými najbližšími spolupracovníkmi, a to Milovanom Đilasom, Edvardom Kardeljom a Alexandarom Rankovicóm. Tito s nimi viedol nespočetné polemiky a dlhé debaty, často s nimi nesúhlasil, ale vždy sa maximálne snažil robiť vyváženú hospodársku a národnostnú politiku v bývalej Juhoslávii.
Ale pozor, Pirjevec Tita rozhodne nemýtizuje, vidí aj mnohé jeho chybné rozhodnutia v hospodárskej oblasti a v politickej oblasti pri riadení štátu, autoritárske správanie (čiastočné budovanie kultu osobnosti, ktorý tak vyčítal J. V. Stalinovi, pracovné tábory na ostrove Goli otok, kde zatváral svojich politických odporcov a tiež bývalých spolubojovníkov proti fašizmu).
Výhoda Pirjevcovho rozprávačského talentu sa prejavuje takmer na každej stránke tejto vysoko obsažnej a detailne spracovanej monografie.
Celá kniha je čitateľsky veľmi príťažlivá najmä v tom, že autor nielenže čerpá z archívnych dokumentov, ale množstvo detailných informácií získal aj prostredníctvom teraz modernej „oral history“. Pirjevcovi sa totiž podarilo to, čo mnohým iným historikom predtým nie – osobne sa stretol a hodiny strávil rozhovormi s viacerými vysoko postavenými lídrami vtedajšej SFRJ, ktorí sa autorovi s odstupom času zverovali s rôznymi zaujímavými informáciami z kuchyne Titovho mocnárstva.
Tieto zdanlivo banálne, ale veľmi dobre usporiadané postrehy „tých, ktorí riadili Juhosláviu“ pomáhajú čitateľovi pochopiť, prečo sa celá krajina po smrti charizmatického vodcu v roku 1980 ocitla tak náhle, bez ohlásenia na šikmej zostupnej trajektórii smerujúc k dodnes nepochopiteľnej agónii a bôľu. Doslovne ako príslovečný vriaci kotol, z ktorého neunikala žiadna para, následne explodovala v návaloch zlosti a etnickej nenávisti, pričom sa celá krásna krajina začala topiť v potokoch krvi počas nezmyselnej občianskej vojny, ktorá zanechala nezmazateľné stopy a dodnes sú medzi obyvateľmi nezahojené povestné rany na duši a neopísateľný pocit krivdy. Tento ničím neopísateľný pocit o tom, že tisíckam ľudí zmizol ich domov, na ktorý boli takí hrdí – ich Juhoslávia. Ako chýrna axióma sa často stretávame pri letných návštevách balkánskeho pobrežia s okrídlenou vetou: „Tito to nikad ne bi dopustio“, voľne preložené ako: „Toto by Tito nikdy nedopustil“.
Pirjevec prejavil absolútny zmysel pre detailné zmapovanie každodenného života juhoslovanského vodcu, ktorého život sa ako keby ukončil práve v tej chvíli, keď jeho vytúžené dieťa dosiahlo zrelosť a malo sa vydať do šíreho sveta. On ho však stále chránil pred možnými nástrahami zvonku. Paradoxne sa však krajina zrútila práve naopak – na základe vnútorného konfliktu medzi národnosťami, ktoré chcel Tito vymazať aj tým, že zaviedol fiktívnu juhoslovanskú národnosť, ku ktorej sa mnoho obyvateľov Balkánu dodnes hrdo hlási.
Uvedomoval si ale Tito, že známe porekadlo „ak motýľ zatrepoce krídelkom nad Balkánom, tak nad Pacifikom sa rozpúta uragán“ bude platiť doslova a do písmena? Skvelá historická publikácia v závere obsahuje bohatú fotografickú prílohu, menný register, ktorý uľahčuje vyhľadávanie kľúčových postáv a tiež vyčerpávajúci zoznam použitej literatúry a prameňov, z ktorého jasne vyplýva, že autor sa tejto téme venoval aktívne viac ako 30 rokov. Nie nadarmo patrí táto publikácia medzi najvydávanejšie historické monografie vo svete a nemala by chýbať v knižnici žiadneho znalca Balkánu a jeho novodobých dejín.

Související knihy

Pirjevec, Jože

Academia, 2022