Každý moderný štát má vo svojich dejinných udalostiach magický dátum, od ktorého sa odvíjajú udalosti, ktoré práve po tomto časovom míľniku postupne nadobúdajú úplne iný rozmer. Pre bývalé Československo sú to osudové osmičky: 1918, 1938, 1948, 1968. Naopak v Spojených štátoch amerických sa ľudia medzi sebou často v diskusiách pýtajú, čo presne a kto konkrétne robil 23. novembra 1963. V tento, podľa niektorých astrológov, magický deň bol totiž spáchaný v Dallase atentát na úradujúceho prezidenta J. F. Kennedyho. Dodnes je celý prípad zahalený rúškom tajomstva a viaceré nezávislé vyšetrovania dokázali, že jediným atentátnikom povestným vlkom samotárom rozhodne nebol iba oficiálne obvinený verejnosti známy strelec J. H. Oswald. Ak sa posunieme o pár dekád do budúcnosti do vetrom ošľahaného a snehom zaviateho Štokholmu, tiež sa dopracujeme k onomu bodu nula. Nie nadarmo sa hovorí, že novodobé dejiny Švédska sa delia na obdobie pred 28. februárom 1986 a tým, čo sa udialo po tomto míľniku, pretože vražda švédskeho premiéra doposiaľ traumatizuje a rozdeľuje švédsku spoločnosť.
Vražda populárneho sociálno-demokratického premiéra Olofa Palmeho vyvolala vlnu pobúrenia nielen v samotnom Švédsku, ale aj v celom svete. Po jeho smrti sa objavilo niekoľko teórií, kto bol oným záhadným strelcom, respektíve kto bol v pozadí. Len málokto zo súčasných Švédov verí teórii, že oným tajomným vrahom bol práve notorický alkoholik Christer Pettersson, ktorý zomrel v roku 2004 a ktorého pôvodne identifikovala aj premiérova manželka Lisbet Palmeová.
Prečo ho však Najvyšší súd v Štokholme oslobodil v plnom rozsahu z obžaloby? Stála za jeho smrťou všemocná CIA, pretože sa jej myšlienka bezjadrovej Škandinávie vôbec nepozdávala? Alebo naopak talianska teroristická organizácia Brigate Rosse? Či západonemecká RAF? Alebo bola za tým juhoafrická tajná služba? Či nebodaj samotné Säpo (švédska tajná služba) stála za týmto politickým atentátom? Nájsť odpovede na tieto a ešte mnoho ďalších otázok nie je veru ľahké, ale Pettersson na tejto téme pracoval úctyhodných 12 rokov. Len pre zaujímavosť – bežnému človeku, by trvalo desať rokov, než by prečítal všetky materiály z policajného vyšetrovania, ktoré zaberajú v policiach dĺžku 250 metrov. Pri objasňovaní atentátu bolo vypočutých 10.225 osôb a k vražde sa „priznalo“ 130 ľudí.
V 30tich kapitolách, ktoré sa čítajú ako thriller sa detailne zoznámime so všetkými známymi aj menej známymi aspektami prípadu. Tiež s presnou chronologickou časovou osou, čo sa dialo doslovne minútu po minúte v onen osudový večer. Autor spracoval tému tohto doposiaľ záhadného politického atentátu absolútne bravúrnym štýlom a vyšetrovanie atentátu a jeho možných teórii sa odvíja čitateľovi doslovne pred očami, takže je takmer nemožné sa od tejto skvelej publikácie odrhnúť.
Kto videl 5 dielny televízny seriál na Netflixe, (nakrútený podľa knižnej predlohy) môže iba hlavou krútiť aké školácke chyby urobila švédska polícia ihneď v prvých hodinách po vražde. Nechcem zámerne čitateľom prezrádzať kľúčovú otázku, kto je skutočným vrahom Olofa Palmeho, zostáva iba dodať, že práve na základe Pettersonového pátrania švédska polícia v roku 2020 definitívne uzatvorila prípad, ktorý roky traumatizoval švédsku spoločnosť. Vrah, však potrestaný nebude nakoľko pred dvadsiatimi rokmi spáchal samovraždu. Motívy jeho činu boli však tak prízemné, že sa len veľmi ťažko zmierujeme s vysvetlením, že vrah sa rozhodol impulzívne sám a navyše tak konal pod vplyvom alkoholu a prechádzajúcej hádke v zamestnaní. Možno, ak by Palme s manželkou odložili návštevu kina Grand v osudnú noc a šli z kina tradičnou trasou tak…
Olof Palme, charizmatický vodca švédskej sociálnej demokracie mal veľmi veľa priaznivcov a ešte viac odporcov svojej politiky. Súčasní politológovia by mohli poznamenať, že bol naivný rojko, ak sníval o bezjadrovej Škandinávii v čase studenej vojny, o globálnom odzbrojení a pritom bol využívaný najmä ruskou KGB. Aj napriek jasným záverom z knihy Nečekaný vrah zostáva smrť Olofa Palmeho varovným mementom, že akákoľvek snaha o poľudštenie sveta neostáva bez odozvy.
V prípade vraždy ministerky zahraničných vecí Švédska Anny Lindhovej, ktorú atentátnik spáchal 10. septembra 2002, sa vrah našiel krátko po čine. Bol ním 24 ročný Švéd srbského pôvodu Mijailo Mijailović, ktorý sa k činu aj priznal (absurdne tvrdil, že je to pomsta za bombardovanie Juhoslávie, ktorú viedla Severoatlantická aliancia a Švédsko bolo v tom čase neutrálna krajina). V jeho prípade ho usvedčila aj DNA. Tento úspešne vyriešený atentát ale otvoril staré rany a spomienky na podobný atentát v Škandinávii, z roku 1986, ktorý ale je vďaka Pettersonovi konečne objasnený.

Související knihy

Pettersson, Thomas

Host, 2022