Autor sa posnažil a na vydanie svojho cestopisu využil projekt Pointa.cz, ktorý existuje už dva roky, pričom cez daný projekt je možné založiť crowdfundingovú kampaň a následne dostať knihu do bežnej knižnej distribúcie k čitateľom.

Na úvod nezaškodí trošku štatistiky: autor prešiel celú „červenú“ trasu v júli 2015, trvalo mu to 31 dní a v nohách mal nachodených úctyhodných 750 km (komu by sa to zdalo málo, nech si to vyskúša na vlastnej koži, že to nie je iba o okrúhlom sedmičkovom čísle).

Cestopis je napísaný ľahkým, pútavým štýlom. Autor pred vami nič nezatajuje, práve naopak, je otvorený a veci vníma s humorom a pokorou. Slovenský jazyk mu taktiež až taký veľký problém nerobí, čo je vzhľadom na jeho vek skôr raritou . Knižka samotná vzbudí z pohľadu zbehlého cestovateľa, ktorý si čo to prešiel, možno až príliš veľa úsmevov na tvári a to najmä z dôvodov, že Vašek si síce toho dosť o „SNP“ teoreticky načítal, ale viditeľne mu bežné veci, ktoré sú nevyhnutné pre dlhší pobyt v prírode trošku unikli. Zbaliť si batoh, stan a mať dobré boty – toto na zdolanie SNP skutočne nestačí.

Je treba mať na pamäti pár základných znalostí medzi iným aj to, že je nutné vyhýbať sa zmijám na zemi ležiacim, ktoré sú dosť nebezpečné, (neštuchať do nich palicou ani ich nehladkať). Pravidlo druhé: bez vody ani krok a životodarnú tekutinu je nevyhnutné mať stále po ruke v dostatočnom množstve a podľa možnosti v chladenom stave. A po tretie sa hovorí, kto nemá v hlave má v nohách, teda netreba zabúdať svoju ťažko zadováženú turistickú výstroj takmer na každej zastávke, pretože potom sa tie kilometre veľmi rýchlo zdvojnásobia a sú z pohľadu turistu aj dosť otravné a monotematické, ak sa musíte vracať po tej istej trase 2x v priebehu hodiny a ono sa tam za ten čas ako natruc nič nezmenilo.

A pravidlo nad všetky pravidlá: Na SNP neexistuje zlé počasie, iba zle oblečený turista .

V deji, opisujúcom autorove putovanie po SNP sa vyskytujú aj ďalšie osoby mužského pohlavia, ktoré idú časť cesty s autorom, odpájajú sa a pripájajú a snažia sa autora viac menej úspešne „doškoliť v zálesáckych praktikách“.  Cez Nízke Tatry mu robí dámsku spoločnosť „priateľka“ Lenka, ktorú ako sa z publikácie postupne dozvedáme, až tak dôverne autor nepozná a následkom čoho sa počet nedorozumení počas náročnej cesty geometricky znásobuje . Ale o tom je každé putovanie, že prináša nové neobjavené a nepredvídateľné zážitky a postrehy, ktoré človek pri bežnom pracovnom výkone často neocení, respektíve nevie ich skutočnú hodnotu rozpoznať. Preto sa ľudské vnemy, pocity a zmysly zmnohonásobia v divokej nehostinnej prírode, mimo civilizácie, kde v lesoch (našťastie) nie je všade prítomný otravný mobilný signál, búrka prichádza často neočakávane a dostihne vás priamo na planine uprostred ničoho a naopak dlho očakávaná páľava sa ako natruc objavuje v nadmorskej výške nad 2.000 metrov n. m., kde by ste opaľujúcich sa turistov v plavkách asi nečakali. Ale oni tam sú .

Okrem krásnej, ale často divokej a nehostinnej slovenskej prírody, ktorá je raritnou a exotickou v rámci celej strednej Európy, (lebo, kde už môžete bežať o život pred párikom diviakov, prípadne veľmi urgentne ako blesk vyliezť na samý vrcholec  borovice pred medveďom, ktorý sa vám postavil do cesty, ako počas putovania po SNP?) musel Vašek často siahnuť až na dno svojich fyzických a psychických síl.

Jeho pevná a nezdolná vôľa stojí za obdiv a je výzvou pre mnohých z nás, ktorí si nevieme z kresla obývačky vôbec predstaviť, aké je náročné bivakovanie v divokej a nehostinnej prírode. Výsledok ale určite stojí za to a úvodné motto publikácie: „Zážitky nevytvářejí místa, zážitky vytvářejí lidé“ hovorí za všetko. Domnievam sa, že autor prekonal sám seba, zmenil si zásadne svoje myslenie a vrátil sa do rodnej obce s úplne iným pohľadom na svet a ľudí okolo seba. Pretože, ako ja zdôrazňujem, nie je všetko len o zhone, kariére a peniazoch. V dnešnej uponáhľanej a pretechnizovanej dobe je najcennejšie, aby bol človek sám sebou, vedel si oddýchnuť a načerpať nové sily. Záverečné odporúčanie z tohto krásneho a poučného cestopisu je: choďte, či už sami, s deťmi alebo kamarátmi do prírody. Nemusíte hneď vhupnúť rovnými nohami do Dukelského priesmyku a brať si mesiac neplatenej dovolenky, úplne stačí si vyraziť do najbližších lesov za vašou dedinou. Tu môžete spoznávať úžasný ekosystém, pretože „v lesnom spoločenstve“ komunikujú medzi sebou nielen stromy, ako dominantné jedince týčiace sa nad krajinou, ale svoje rozhovory vedú aj kríky, trávy, rastliny, ktoré si vysielajú vzájomné signály. Porozumieť ich reči si ale vyžaduje podstatne dlhší tréning, preto neočakávajte, že po jednej prechádzke budete už všetkému rozumieť .  Majte na zreteli, že v súčasnej hektickej a uponáhľanej dobe nepadne nič lepšie ako prechádzka po prírode v ktoromkoľvek ročnom období.

Artúr Soldán, autor recenzie je tramp, milovník prírody, ktorého vysnívaným cieľom je prejsť raz celú Cestu hrdinov SNP (v súčasnosti na tom intenzívne maká a cez víkendy trénuje a to tak, že po etapách zdoláva legendárnu „červenú“ – teda presnejšie povedané jej najjužnejšiu časť cez Malé Karpaty, ktorá sa v tomto úseku nazýva Štefánikova magistrála).

Související knihy

Kerber, Václav

Pointa, 2020