Na zadnej strane publikácie je uvedené, že ročne sa na tento náročný trek vydá 3000 ľudí, ale zdolá ju len 180 dobrodruhov. Monika pracovala v hlavnom meste ako novinárka, čo má svoje nesporné výhody v tom, že ste na „tepe dňa“ a viete všetky dôležité informácie, ale zase je tu aj obrátená stránka tohto povolania (o ktorej sa veľmi nehovorí) a síce, že tento job obnáša nikdy nekončiace redakčné uzávierky, dodávanie stále nových a nových článkov v presnom timeoute, čo prináša svoju neľútostnú daň v podobe trvalého stresu. V tomto začarovanom kruhu sa ocitla aj naša hlavná hrdinka, ktorá bola takmer stále bez jedla, bez možnosti čo i len si vydýchnuť. hrnúc sa každý deň za novým sólokaprom. Deň za dňom… Sklamaná, vyhoretá a navyše sa jej z permanentného stresu objavia silné črevné problémy, ktoré iste viete ako končia… Stále sa obhliadate, kde je najbližšia toaleta. Ak ju práve nevidíte, tak sa Vám stres ešte zväčšuje a tak to ide stále dookola… a z tohto bludného kruhu sa nedá vyjsť.

Jedného krásneho dňa sa Monika rozhodla, že ju obdobný životný štýl prestáva baviť a zožiera ju zvnútra.  Preto zvolila radikálnu metódu: sekla so všetkým a obyčajné dievča z Vysočiny zatúžilo zatúlať sa na iné končiare, byť mimo civilizácieJ. Premiéru si dala na Svätojakubskej púti v Španielsku. Taká malá cestička do Santiaga de Compostela. Monika si zvolila Camino Frances v celkovej dĺžke 790 km. Povzbudená úvodným úspechom oznámila rodičom, že si na mape sveta vyhliadla taký malý trek – prejsť sama peši Pacifickú hrebeňovku (PTC). Prstom na mape sveta alebo cez google maps to prebehnete za pár sekúnd, ale ruku na srdce, kto z Vás by skúsil reálne sa na tento trek vydať a prežiť celé putovanie na vlastnej koži? Monika ale neváhala ani sekundu a tak v máji 2017 vyrazila z domu, sadla na lietadlo a hor sa do L.A. –mesta, ktoré nikdy nespí, kde ju už čakal kamarát Rosťa. Predtým si ale bolo potrebné zbaliť batoh, do neho zopár užitočných a potrebných  vecí a medzi nimi nesmela chýbať legendárna slivovica ako sama napísala „vypálená s láskou“.

Pre tých z Vás, ktorý máte túlavé topánky a brázdite české a slovenské pohoria je trošku ľahšie si prestaviť, čo všetko musela Monika prekonať a s čím všetkým sa musela chtiac-nechtiac popasovať aby došla do zdarného cieľa PTC.

Takže skúsime trošku štatistiky: celková dĺžka PTC je 4286 km, trasa začína vo výške 900 m n. m. a stúpa až do výšky 4.000 m n. m. Ak budete naozaj veľmi odvážni a zdatní tak prejdete peši sedem národných parkov. Ak to chcete dať celé, (kto by nechcel, že áno? J) buď z juhu na sever alebo opačne zo severu na juh, zaberie Vám to šesť (…) až osem (…) mesiacov. Treba mať fakt dobrého zamestnávateľa, ktorý Vás pustí na trištvrte roka do sveta J. Iba pre malé porovnanie najdlhšia horská trasa po červenej značke (slovenská hrebeňovka – cesta hrdinov SNP), ktorá začína v Devíne a končí v Dukelskom priesmyku je dlhá 770 km.  Zdoláte ju cca za 26-28 dní, ak ovšem budete mať 30 kiláčov v nohách denne. Nie všetci, čo sa na cestu hrdinov SNP vydali, ju šťastne zdolali, veľa skúsených horalov zablúdilo a po niektorých aj vrtuľník viac menej úspešne pátral J. Jediná podobnosť medzi oboma trasami je v tom, že aj na Slovensku aj v Štátoch môžete pri tomto putovaní cestou-necestou stretnúť občas medveďov, ale v každej krajine mierne odlišný druh J.

Cestopis je napísaný ľahkým, pútavým štýlom. Monika pred Vami nič nezatajuje, práve naopak, je otvorená a veci vníma s humorom a pokorou. Takže či si osvojíte jej prezývku ženský Forrest Gump alebo Sleepy, budete jej s každou prečítanou stránkou držať palce, aby to dokázala. Ak si len na moment predstavíte, čo je to mať obrovské črevné problémy, diagnostikovanú alergiu na lepok, sóju a mlieko, určite by ste sa Vy osobne netrepali do hôr ale sedeli pekne doma s tým, že by ste občas vybehli pozrieť na balkón, čo sa deje vonku. J PTC nedokázali zdolať   iní tvrdí horali a traileri so super výbavou a kondičkou a právom v spomienkach zdôrazňujú, že ide o jednu z najťažších peších trás na svete.  Ale pozor, cestopis, ktorý budete čítať, nie je príbehom superženy, ktorá by si z ničoho nerobila ťažkú hlavu skôr naopak, Monika sa spočiatku sťažuje skoro na všetko, postupne ale, s pribúdajúcimi kilometrami v nohách, nadobúda fyzickú aj psychickú odvahu a ide neohrozene vpred. Okrem mnohých štvornohých a dvojnohých nástrah musí bojovať aj s nevyspytateľným a neustále sa meniacim počasím, ktoré sa v horách dokáže zmeniť doslovne z minúty na minútu. Ale ani snehová búrka v pohorí High Sierra ju nedokáže zlomiť a tak denne prejde 50 km (…) s 25-kilovým batohom na chrbte a počas celej trasy zoderie štyri páry obuvi.

Okrem krásnej ale často divokej a nehostinnej prírody, ktorá jej kládla prekážky v ceste, musela Monika siahnuť až na dno svojich fyzických a psychických síl.  Jej pevná a nezdolná vôľa stojí za obdiv a je výzvou pre mnohých z nás, ktorí si nevieme z kresla obývačky vôbec predstaviť, aké je náročné bivakovanie v divokej a nehostinnej prírode. Výsledok ale určite stojí za to a podnadpis publikácie: „Ze dna až na vrcholky hor“ hovorí za všetko. Monika prekonala sama seba, zmenila zásadne svoje myslenie a vrátila sa do rodných Čiech s úplne iným pohľadom na svet a ľudí okolo seba. Nie je všetko len o zhone, kariére a peniazoch. V dnešnej uponáhľanej a pretechnizovanej dobe je najcennejšie, aby bol človek sám sebou, vedel si oddýchnuť a načerpať nové sily. Záverečné odporúčanie z tohto krásneho a poučného cestopisu je: choďte, či už sami, s deťmi alebo kamarátmi do prírody. Nemusíte hneď vhupnúť rovnými nohami na PTC, stačí si vyraziť do najbližších lesov za Vašou dedinou. Tu môžete spoznávať úžasný ekosystém, pretože „v lesnom spoločenstve“ komunikujú medzi sebou nielen stromy, ako dominantné jedince týčiace sa nad krajinou, ale svoje rozhovory vedú aj kríky, trávy, rastliny, ktoré si vysielajú vzájomné signály. Porozumieť ich reči si ale vyžaduje podstatne dlhší tréning, preto neočakávajte, že po jednej prechádzke budete už všetkému rozumieť J.  Majte na zreteli, že v súčasnej hektickej a uponáhľanej dobe nepadne nič lepšie ako prechádzka po prírode v ktoromkoľvek ročnom období.

Artúr Soldán, autor recenzie je tramp, milovník prírody, ktorého vysnívaným cieľom je prejsť aspoň časť legendárnej Appalachian Trail (AT).

Související knihy

Benešová, Monika

Motto