Autorka sa nezákonnou činnosťou ŠtB v 40-tych a 50-tych rokov už zaoberá dlhodobo aj v prechádzajúcich publikáciách, na ktoré táto najnovšia voľne nadväzuje.
O čo v akcii presne išlo:

1. Infiltrovať sa do skupiny našich občanov, ktorí chcú nelegálne emigrovať,
2. Presvedčiť týchto „záujemcov“ o emigráciu, že Vy ste tá správna osoba, ktorá má kontakty, poznáte pohraničie, ste proti komunistom, teda ste s nimi na jednej lodi,
3. Ak to nepomôže, prehovárať a prehovárať…,
4. Následne vybrať za túto službu peniaze, (veď nič nie je zadarmo, a Vy ako vyškolený agent ŠtB to nerobíte iba z lásky k vlasti), priviesť ľudí najlepšie do okolia Všerub u Domažlic,
5. Treba prísť v noci, za daždivého a chladného počasia, nech sa moc nikto nezdržuje obzeraním okolitého terénu. Vy sa vyznáte, ostatní nemusia,
6. Musíte priviesť skupinu ľudí k „štátnej hranici“, ktorá sa nachádza vo vnútri skutočnej hranice, len zopár kilometrov od amerického okupačného pásma s tým, že všetci ktorých prevádzate si myslia, že už sú za kopečkami,
7. Zinscenovať prepad skupiny našimi pohraničníkmi, pri ktorom sa vo virvare a chaose stratíte,  alebo to urobiť sofistikovanejšie, najprv skupinu treba priviesť na úradovňu CIC, kde bude visieť americká vlajka, pred budovou bude parkovať americký Willys, bodrý chlapík bude hrať na piane a ponúkne Vás cigaretami značky Camel,
8. Vy s ním spíšete „protokol“ v nemčine /s chybami/, pred podpisom si to celé prečítate a matne si všimnete, že písací stroj, na ktorom je Vaša výpoveď zaznamenaná, je v skutočnosti československej výroby, ale v tej chvíli tomu nevenujete pozornosť,
9. Nasadnete do pripraveného náklaďáku s tým, že sa už vidíte v Mníchove, ale zrazu ste náhle prepadnutí zo zálohy československou vojenskou hliadkou a zobudíte sa v Prahe, vo väzení Ruzyně,
10. Dumáte ako sa to mohlo celé stať…

Toto berte ako veľkú nadsázku, pretože AKCE KÁMEN sa od začiatku plne odvíjala v réžii ŠtB s tým, že v úlohe prevádzačov vystupovali vopred vyškolení agenti ŠtB. Scenár sa s malými obmenami menil len minimálne, (čo tvorcom dávalo možnosť viackrát improvizovať a nasadzovať opakovane v úlohe prevádzačov alebo dôstojníkov americkej rozviedky tie isté osoby).

Z dnešného pohľadu by sa zdalo, že AKCE KÁMEN bola až nesmierne jednoduchým trikom, ale treba sa posunúť o 70 rokov nazad a vžiť sa doslovne do vtedajšej neprehľadnej a neľahkej doby, kedy sa bez akejkoľvek znalosti terénu a máp, často celé skupiny emigrantov ocitli v nechcenej pasci a „americkým dôstojníkom“ prezrádzali postupne ďalšie osoby  v republike, ktoré sa chystali k možnému prekročeniu štátnej hranice. Tieto doplňujúce informácie mali často cenu zlata a príslušníci  ŠtB si pri ich bezprácnom získavaní mädlili ruky.

Václava Jandečková, ktorá sama pochádza z rodiny politického väzňa Oty Tulačky nazhromaždila v publikácií Falešné hranice vskutku úctyhodné množstvo historického materiálu a dobových dokumentov a fotografií,  čo robí jej publikáciu veľmi zaujímavou aj pre pre širokú čitateľskú verejnosť.

Jej najnovšia publikácia spracováva desať strhujúcich príbehov a životných osudov  obetí AKCE KÁMEN a nadväzuje na jej prechádzajúce monografie mapujúce nezákonné praktiky ŠtB, ktoré táto všemocná organizácia používala na území Československa po februárovom prevrate v roku 1948. Každý z desiatych prípadov opísaných v publikácií  autorka spracovala so zmyslom pre detail a autenticitu. Osobne navštívila viacerých pamätníkov, ktorí jej poskytli cenné spomienky a tiež dali možnosť nahliadnuť do rodinných archívov, čo robí z tejto monografie detailnú sondu do života prenasledovaných a väznených rodín. Niektorí rodinní príslušníci sa s traumou, ktorej boli vystavení ich rodičia, starí rodičia, dodnes nevysporiadali a berú ako veľkú krivdu, že hlavní aktéri AKCE KÁMEN zostali nepotrestaní. Václava Jandečková im takto prostredníctvom svojej monografie umožnila „vyspovedať“ sa a „vyliať si srdce“ čo dáva tejto monografii aj punc satisfakcie, pretože to čo nedokázala československá justícia, to zvládla bravúrne autorka v tejto publikácií – detailne sa zamerala nielen na obete ľstivej  a zákernej operácie ŠtB, ale pomenúva aj „tých, čo to všetko vymysleli a zrealizovali“.

Evžen Abrahamovič, (krycie meno Dr. Breza), jeho „kolega“ Emil Orovan, (krycie meno Oliva), dobrodruh s gangsterskými metódami  Amon Tomašoff (krycie meno: Maier), či krásna agenta Marie Milena Marková (krycie meno: Vanda Roubalová). Títo a mnohí ďalší príslušníci a spolupracovníci ŠtB, ktorí boli „scenáristami“ AKCE KÁMEN ostali do dnešných dní nepotrestaní. (Abrahamovič zomrel ako 92 ročný v roku 2014, poslední dvaja menovaní zomreli za podivných okolností – Marková spáchala údajne samovraždu v cele v roku 1949, Tomašoff zomrel v roku 1953 vo veku 33 rokov).

Pomyselný súd nad ich konaním ale vyniesla autorka, ktorá kriticky do hĺbky rozoberá myšlienkové pochody príslušníkov ŠtB a tiež sa zamýšľa nad pohnútkami a motívmi ich konania. Boli za tým peniaze? Túžba po dobrodružstve? Alebo iba snaha zavďačiť sa sovietskym poradcom, ktorí začínali roztáčať kolesá politických procesov a hľadali vnútorného nepriateľa vo všetkých sférach spoločnosti  v duchu Stalinovej doktríny? Autorka na tieto a mnohé ďalšie otázky ponúka odpovede, ktoré získala z dokumentov, ktoré boli už dávno zapadnuté prachom a doposiaľ neboli českými ani slovenskými historikmi dostatočne spracované. AKCE KÁMEN totiž nebola obyčajnou provokačnou akciou ŠtB, ale cielenou a detailne prepracovanou provokáciou, vyčnievajúcou z radu mnohých iných „aktívnych opatrení“, ktoré táto neslávne  známa organizácia na našich občanoch zrealizovala.

Z každej stránky jej knihy sa dá vycítiť autorkina snaha o čo najobjektívnejšie zhodnotenie každého jednotlivého prípadu z pohľadu vtedajšej doby s tým, že Jandečková poukazuje na neskúsenosť až naivnosť našich občanov, ktorí sa v nádeji obracali k fiktívnym prevádzačom, aby im pomohli po februári ´48 opustiť územie republiky, ktoré sa nachádzalo za železnou oponou.

Václava Jandečková vo svojej skvelej publikácií (v ktorej vykresľuje metódy, štruktúru jednotlivých útvarov ŠtB a tiež osudy prenasledovaných občanov) odkryla takmer všetky biele miesta o AKCI KÁMEN, ktoré neboli doposiaľ preskúmané, čo robí z jej monografie skvelú sondu do tajov a metód ŠtB a obsahuje tiež aj veľmi aktuálnu výzvu k súčasnej mladej generácií, ktorá nemá vedomosti o činnosti a „pracovných“ metódach ŠtB. Monografia, kde je na každej strane doslovne cítiť autorkin hlboký záujem a osobná zainteresovanosť nad osudmi aktérov jednotlivých príbehov predstavuje záverečnú bodku, ktorou je vzdaný hold všetkým obetiam tejto provokačnej operácie v réžii ŠtB. A to si myslím je aj hlavným mottom tejto monografie: poučiť sa z chýb minulosti, aby sa podobné udalosti už nikdy neopakovali.

Související knihy

Falešné hranice
Akce „Kámen“. Oběti a strůjci nejutajovanějších zločinů StB 1948–1951

Jandečková, Václava

Argo, 2018